RSS
Výskumná skupina Termslov
Prvé spoločné výskumné aktivity, ktoré predznamenali súčasnú vedecko-výskumnú orientáciu skupiny Termslov, sa začali uskutočňovať v roku 2002 a 2003. Zo začiatku boli dvojakého, terminologického a didaktického zamerania. Tieto prvé, aplikované výskumy vychádzajúce priamo z konkrétnych a intenzívne pociťovaných potrieb praxe viedli neskôr k nastoleniu otázok pre základné, teoretické bádanie. Lexikografická, terminologická, čiastočne i terminografická línia sa začala tvoriť vďaka jednoduchému synchrónnemu mapovaniu stavu v oblasti bilingválnej slovensko-francúzskej lexikografie. Išlo o dotazníkový prieskum potrieb používateľov dvojjazyčných slovensko-francúzskych a francúzsko-slovenských slovníkov, ktorého výsledky boli prezentované na viacerých výskumných fórach (Chovancová – Zázrivcová, 2004; Křečková – Chovancová – Zázrivcová, 2006).
Prvý kolektívny didakticky smerovaný výskum mal podobu participácie na výskumnej úlohe zacielenej na prípravu učebníc vybraných západných a južných slovanských jazykov (konkrétne išlo o slovenčinu, slovinčinu a bulharčinu) pre francúzske, resp. frankofónne publikum (2003 – 2007). Aj v tomto prípade išlo o úlohu aplikovaného charakteru, ktorá však umožnila problematizovať otázky spojené s didaktikou slovenčiny ako cudzieho jazyka pre špecifický typ publika, sociokultúrne vymedzený práve príslušnosťou k istému, relatívne jazykovo-typologicky i areálovo vzdialenému jazykovému spoločenstvu. Mapovanie takéhoto terénu bolo prínosné v tom, že ho uskutočňovali banskobystrickí romanisti s nezanedbateľným, už viacnásobne prevereným a potvrdeným know-how v oblasti koncepcie učebných materiálov, hoci materiálov takpovediac opačne smerovaných, teda prezentujúcich francúzštinu rôznym, no najmä tradičným školským cieľovým skupinám slovenského publika (séria učebníc En français autorov E. Baranovej, J. Taišlovej a J.-L. Cluzea). Práve komplementárnosť týchto skúseností považujeme za prínosnú z hľadiska komplexnosti a kvality nazerania na didaktickú problematiku. Za výhodné pre naštartovanie paralelného i neskoršieho teoretického výskumu pod značkou Termslov možno považovať aj to, že sa pri plnení tejto výskumnej úlohy pracovalo súbežne v troch národných tímoch, ktoré sa delili o skúsenosti, pod koordinačným dohľadom Štátneho inštitútu pre východné jazyky a kultúry INALCO v Paríži. Práve vďaka tomu bolo možné stať sa vnímavými k interlingválnym a systémovým vzťahom medzi jednotlivými slovanskými jazykmi. Už v tejto fáze sa tak vymedzili konštanty, ktoré určovali aj neskôr bližší kontext didakticky orientovaných prác, na ktorých sa podieľa Termslov (dodnes aj v spolupráci s INALCOm), t. j. záujem o vytváranie základnej i aplikovanej bázy pre autonómne učenie sa cudzieho jazyka podporeného multimediálnymi nástrojmi (porov. Baranová – Křečková – Lemay – Pognan, 2007).
Druhou kľúčovou výskumnou etapou v činnosti skupiny TermSlov bol kontrastívny výskum gramatického metajazyka (konkrétne terminológie slovesa ako tematickej podoblasti patriacej do oblasti jazykovedy) uskutočnený v rokoch 2010 – 2011 (Chovancová et al., 2011). Išlo o kontrastívnu analýzu štvorjazyčnej, slovensko-francúzsko-španielsko-talianskej terminológie klasifikácie slovies. Terminograficky orientované bádanie s východiskom v slovenčine, ktoré malo za cieľ vytvorenie elektronickej databázy termínov a súvisiaceho výkladového slovníka termínov, poodhalilo niektoré dôležité skutočnosti svedčiace o povahe jazykovednej terminológie. Terminológia lingvistiky, podobne ako terminológia iných silne sociokultúrne determinovaných oblastí ľudskej činnosti (napr. právo a i.), sa vyznačuje náročnosťou harmonizácie a vysokou intralingválnou i interlingválnou variantnosťou (viac o tejto problematike prináša Křečková, 2012). Medzi prvkami viacjazyčných terminologických súborov prevláda vzťah čiastočnej ekvivalencie. Naopak, úplná ekvivalencia je skôr zriedkavosťou. Terminologické jednotky používané v lingvistike sú vyjadrením vnútrojazykového vzťahu, majú teda metajazykový charakter. Ako také odrážajú individuálne a profesionálne zázemie svojich používateľov, spôsob ich uvažovania o jazyku i nerovnaké segmentovanie reality, na ktorú jazyk odkazuje. Svedčia o tom prázdne miesta vzniknuté pri komparácii pojmových a termínových systémov, ktoré predstavujú bázu pre ďalšie teoreticko-lingvistické uvažovanie.
Tretím, zvlášť dôležitým výskumným projektom, ktorý riešil výskumný tím Termslov, bola koncepcia novej slovenskej gramatiky pre frankofónne publikum (2012 – 2013), dnes vo fáze prípravy záverečného publikačného výstupu. Voľne nadväzuje na predchádzajúce koncipovanie učebnicového súboru, o ktorom sme sa už zmienili a posúva reflexiu o spôsobe prezentácie cudzieho jazyka do ďalšej fázy. S ohľadom na aktuálnu európsku jazykovú situáciu i jazykovú politiku európskych aj národných inštitúcií, v deklaratívnej rovine plurilingválnu, no reálne v mnohých ohľadoch smerujúcu k anglofónnemu monolingvizmu a výraznému oslabovaniu pozície najmä „malých" európskych jazykov, postuluje nevyhnutnosť kontextualizovaného gramatického (resp. lingvistického) diskurzu. Táto kontextualizovanosť je pritom minimálne dvojpólová, a týka sa nielen spôsobu prezentácie samotného systému jazyka a spôsobov jeho praktického použitia v širšom jazykovo-typologickom usúvzťažnení s príbuznými i vzdialenejšími kódmi, ale aj – a predovšetkým – v mobilizovaní čo najširšej jazykovej výbavy adresáta takéhoto diskurzu, v autonómnom prístupe k osvojovaniu si jazyka za pomoci dostupných technických nástrojov, ktorého dôležitou súčasťou je reflexia vlastnej prijímateľskej skúsenosti. Otvorenou ostáva otázka možností a spôsobov identifikácie miest v gramatickom diskurze, ktorých sa má kontextualizácia (resp. prispôsobenie príjemcovi/učiacemu sa) týkať, a to vždy pre danú dvojicu materinského (referenčného, východiskového) a osvojovaného si (cudzieho, cieľového) jazyka, resp. pre jazykové skupiny, ktorých sú tieto jazyky súčasťou. Túto problematiku ilustruje na jazykovej dvojici francúzština – slovenčine Hrčková, ktorá za fenomény vhodné na kontextualizovanie považuje najmä mennú flexiu, slovesný čas a spôsob, tvaroslovie adverbií a adjektív, predložkové väzby a i (Hrčková, 2014).
V súčasnosti sa výskum v rámci skupiny Termslov posúva jednak k ďalším rozpracovaniam terminologických súborov z oblasti jazykovedy (v tematickej podoblasti sloveso aktuálne najmä smerom k terminológii valencie slovies), zároveň však k teoretizácii a diachrónnej ilustrácii pojmu kontextualizácie gramatického diskurzu (v spolupráci s výskumnou jednotkou GRAC z Paríža) a k skúmaniu interkomprehenzie ako nástroja uľahčujúceho prístup k neznámym jazykom.