RSS RSS print

Dali sme posledné zbohom prof. Imrichovi Sedlákovi

Dali sme posledné zbohom kolegovi prof. Imrichovi Sedlákovi

Koncom pekných dní babieho leta sa k nám začiatkom októbra dostala smutná správa o úmrtí nášho bývalého kolegu, priateľa, prodekana Filologickej fakulty UMB, vedúceho Katedry slovakistiky tejto fakulty a dlhoročného pracovníka Matice slovenskej prof. PhDr. Imricha Sedláka, CSc. Imrich Sedlák skonal po dlhej a ťažkej chorobe 2. 10.2016 v Univerzitnej nemocnici v Martine neďaleko Matice slovenskej, ktorej zasvätil celý život. Do dejín slovenského kultúrneho života sa zapísal ako spisovateľ, publicista a literárny historik, ktorý skúmal a spracúval najmä kultúrne bohatstvo východného Slovenska. No slovenská kultúrna pospolitosť si ho pamätá aj ako muzeológa, ktorý sa pričinil o vznik a rozvoj viacerých múzeí na celom Slovensku.

Imrich Sedlák sa narodil 21.1.1933 v Červenici v šarišskom regióne. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Prešove. Po maturite nastúpil do prvého ročníka novootvorenej Filologickej fakulty v Prešove, kde študoval odbor slovenský jazyk a literatúra. Fakultu skončil ako jeden z jej prvých absolventov. Po štátniciach krátko pôsobil ako stredoškolský učiteľ na ukrajinskej Jedenásťročnej strednej škole v Prešove. Následne externe, neskôr v rokoch 1961-1971 interne pôsobil na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Vysokej školy pedagogickej, dnešnej Univerzity P. J. Šafárika. V období 1968-1970 tam vykonával aj funkciu prodekana. Titul kandidáta filologických vied (CSc.) získal v roku 1966 a titul doktor filozofie (PhDr.) obhájil na Vysokej škole pedagogickej v Prešove v roku 1967, a to v odbore slovenčina. V roku 1968 sa habilitoval za docenta slovenskej literatúry obhajobou práce o bernolákovskom a štúrovskom hnutí na východnom Slovensku. Po vstupe Varšavských vojsk na územie Československa vyjadril tvrdý nesúhlas so vzniknutou situáciou, za čo bol režimom perzekvovaný zastavením jeho publikačnej a verejnej činnosti a súdnymi procesmi.

Okrem iného to pre neho znamenalo aj nútený odchod z prešovskej fakulty a z matičného hnutia, pričom normalizátori mu určili pracovnú pozíciu v Múzeu Slovenskej republiky rád v Prešove. Po rôznych problémoch sa v roku 1976 vrátil do Matice slovenskej, ktorej ostal verný prakticky až do konca svojho života, a kde postupne pracoval na rôznych pozíciách, naposledy ako jej vedecký tajomník. V roku 1993 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval za profesora v odbore teória a dejiny slovenskej literatúry.

Okrem pôsobenia v Matici slovenskej sa Imrich Sedlák výrazne aktivizoval aj v akademickom prostredí: prednášal muzeológiu a kultúrne dedičstvo na Fakulte humanitných vied UMB a v rokoch 1998 až 2005 sa podieľal na rozvoji Filologickej fakulty v pozícii prodekana pre rozvoj a vedúceho Katedry slovakistiky (2000 – 2005), ktorú odborne aj personálne dobudoval. Po integrácii Filologickej fakulty s Fakultou humanitných vied UMB sa z Katedry slovakistiky stalo Oddelenie prekladateľstva a tlmočníctva Katedry slovenského jazyka a literatúry FHV UMB, od roku 2013 toto pracovisko funguje ako Katedra translatológie Filozofickej fakulty UMB.

Profesor Imrich Sedlák bol mimoriadne tvorivým a pracovitým autorom, editorom publikácií a zborníkov, organizátorom vedeckých seminárov a konferencií. Medzi jeho významné publikačné aktivity patria napríklad monografie Ján Andraščík (1965), Bohuš Nosák-Nezabudov (1982) a Pavol Horov – ponorný básnik (1990), Strieborný vek 1-2 (1970), ďalej V letokruhoch národa (1997), V čierťažiach búrok (2001), Svitanie na východe (2008). Naposledy menovaná  trilógia vyšla v roku 2012 pod spoločným názvom Východné Slovensko v letokruhoch národa. Ako zostavovateľ a spoluautor sa I. Sedlák agilne podieľal na tvorbe viacerých kolektívnych diel a zborníkov: K slovenskému národnému vývinu na Slovensku (1970), Východné Slovensko v dejinách slovenskej literatúry (1971), Bernolákovci v národnom obrodení (1985), Pavol Jozef Šafárik a slovenské národné obrodenie, Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry (oba 1989), Ľudovít Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti (1997), Osobitosť literárnej tvorby Ľuda Ondrejova (2001), Podoby slovenského romantizmu v dielach Janka Kráľa, Jána Francisciho a Jána Kalinčiaka (2002), Janko Jesenský a Zora Jesenská v slovenskej literatúre, Jozef Nižňánsky v kontexte medzivojnovej a povojnovej literatúry (oba 2004), Karol Kuzmány a Štefan Moyses v slovenských národných a cirkevných dejinách (2007), Anton Bernolák a bernolákovci, prví kodifikátori spisovnej slovenčiny (2008) a iných. Ako editor I. Sedlák pripravil na vydanie beletristické práce: Jozef Tomášik-Dumín: Spevy novej doby (1982), Bohuš Nosák-Nezabudov: Spevy tatranské (1984) a Anton Prídavok: Vrásky času (2007).

            Ako sme už uviedli, v oblasti múzejníctva sa pričinil o vznik mnohých múzeí na celom Slovensku (napr. Slovenské národné literárne múzeum v Martine, Múzeum Ľ. Štúra v Modre,  Pamätný dom J. Gregora-Tajovského v Tajove, Múzeum P. Horova a jeho rodákov v Bánovciach nad Ondavou, Pamätný dom P. J. Šafárika v Kobeliarove a i.) a na základe svojich skúseností rozvíjal aj odbor múzejníctvo.

Posledné zbohom svojmu kolegovi a priateľovi dali za Katedru translatológie FF UMB doc. Ivan Šuša a Dr. Eva Čulenová.

 

Foto:

Po smútočnom obrade na martinskom Národnom cintoríne, kde je prof. Sedlák pochovaný.

 

Zdroje:

PARENIČKA, Pavol. Zomrel profesor Imrich Sedlák [online] http://matica.sk/news/2016/10/zomrel-profesor-imrich-sedlak/

SEDLÁK, I.: Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote. Martin: Matica slovenská, 2011

 

                                                                                            PaedDr. Eva Čulenová, PhD.

                                                                                           

 

Projekt Erasmus Štátna vedecká knižnica Banskej Bystrici GAS Kariérne centrum UMB AIESEC Národné Dni Kariéry