RSS
PRIPRAVUJEME V ROKU 2016
Katedra germanistiky, Katedra translatológie a OZ Filológ pripravujú prednášku spojenú s diskusiou
IDEÁL A REALITA: POSUNKOVÉ TLMOČENIE
Hosť: Mgr. Róbert Šarina
9. novembra 2016 (streda) -- 10.00 hod.-- F 313
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Katedra translatológie FF UMB
Vás v rámci Týždňa vedy a techniky pozýva na vedeckú prednášku
doc. PhDr. Ivana Šušu, Ph.D.
Osudy talianskej literatúry cez prizmu angažovaného a pluralitného recepčného modelu,
ktorá sa uskutoční dňa 8. novembra 2016 v budove FF UMB, Tajovského 40, č. miestnosti 239 (2. posch.) o 12. 30 hod.
Prednáška sa bude zameriavať na jednotlivé recepčné modely, ktoré sa u nás uplatňovali pred a po roku 1989 v prijímaní inonárodných literatúr do slovenského kultúrneho kontextu. Vzhľadom na vedeckú profiláciu prednášateľa (talianistika, slovakistika) doc. Ivan Šuša priblíži, ako sa jednotlivé modely uplatňovali vo vzťahu talianska literatúra-slovenská kultúra (stereotypizácia, schematizácia, postupné oslabovanie ideologickej determinovanosti až po diktát trhu po r. 1989).
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Katedra translatológie v roku 2016 (spolu)organizuje nasledovné vedecké podujatia:
Medzinárodná vedecká konferencia PREKLAD A TLMOČENIE XII.
Termín: 6.4. 2016
Miesto: ŠVK Lazovná ul. Banská Bystrica
Téma hybridizácie komunikácii nie je nová. Translácia je totiž vo svojej podstate najtypickejší hybridný a hybridizujúci jav. I v translatologických prístupoch už má svoje zastúpenie. Je však výsostne aktuálna a v dôsledku čoraz výraznejšieho a expanzívnejšieho prestupovania kultúr, sprevádzaného a podporovaného masmediálnymi technológiami si žiada dôslednejšie uchopenie. Hybridita ako vlastnosť, hybridizmus ako jav, hybridizmy ako výsledky hybridizácie, hybridizácia ako proces. Strety kultúr, systémov, jazykov, textov, žánrov a štýlov, snaha o rovnováhu, príp. etablovanie nových komunikačných foriem.
Kreolizácia reprezentuje v Popovičovej terminológii harmóniu, vyrovnanie napätia medzi iným a naším, medzi exotizáciou a naturalizáciou, medzi ponechávajúcimi a nahradzujúcimi prekladovými riešeniami.
Aký je vzťah medzi hybriditou a kreolizáciou? Je kreolizácia spravidla optimálnou prekladateľskou stratégiou? Aké sú formy hybridity vo východiskových a cieľových komunikátoch? Aké stratégie a riešenia odporúčať prekladateľom a tlmočníkom pri hybridných komunikátoch? Široká téma, ktorá podporuje interdisciplinárny prístup, otvára priestor i na úvahy o žánrovej hybridite, komunitárnom tlmočení, medzijazykových kontamináciách a interferenciách či štýlových prestupoch a môže smerovať k evalvačným stanoviskám o opodstatnenosti hybridity a kreolizácie v konkrétnej situácii.
Medzinárodnú dvojdňovú konferenciu krajín V4 - v rámci Vyšehradského fondu
Jazyky krajín V4 v súčasnej Európe. Jazyk ako prostriedok na vyjadrenie a formovanie identity
Termín: 13. - 14.9. 2016
Filozofická fakulta UMB získala spolu s ďalšími riešiteľmi z Českej republiky, Poľska a Maďarska grant z Vyšehradského fondu. Projekt Jazyky krajín V4 v súčasnej Európe. Jazyk ako prostriedok na vyjadrenie a formovanie identity (Languages in the V4 Countries of Contemporary Europe. Language as a Means of Expression and Identity Formation) sa bude realizovať v roku 2016. Za FF UMB na ňom participujú Dr. Anita Huťková (Katedra translatológie FF), Dr. Ivan Šuša (Katedra translatológie FF), Dr. Eva Čulenová (Katedra translatológie FF), Dr. Ladislav Gyorgy (Katedra translatológie FF) a Dr. Anita Račáková (Katedra slovanských jazykov FF).
Do projektu vstupujú jazykovední a kultúrni pracovníci vysokých škôl z krajín V4 – z ostravskej, segedínskej a sliezskej univerzity. Orientovať sa budú na výskum miesta súčasných národných jazykov V4, s ohľadom na tlaky globalizácie a prenikanie ďalších svetových jazykov do štátov V4 (napr. angličtiny, ruštiny a pod.) Vo svojich výskumoch budú sledovať oblasti, v ktorých sa globalizačné jazykové tendencie a prenikanie svetových jazykov najviac prejavujú, a naopak, oblasti, v ktorých sa tieto tlaky prejavujú menej. Zároveň potvrdia podstatu jazyka ako jedného z výrazných konštituentov národnej a kultúrnej identity.
Projekt sa sústreďuje na výskum aktuálneho stavu vo vnútri národných jazykov krajín V4. Do centra záujmu vstupuje 1. spôsob prieniku svetových jazykov do krajín V4 – ich fungovanie a vplyv na domáce jazyky a 2. zmeny v národných jazykoch pod tlakom globalizácie. Jazyk je symbolom pamäti národov/kultúr/etník; je príčinou častých nedorozumení, ale i cestou k zmiereniu; je nástrojom moci i manifestom emócií; je prostriedkom na hľadanie, vyjadrenie i formovanie identity. Široké výskumné pole odhalí nové väzby, prieniky, ale aj rozdiely v situáciách jednotlivých jazykov. Sumarizácia poznatkov bude teda zaujímavá aj z komparatívneho aspektu. Ukážu sa aj osobitosti jazykových interakcií s presahom do kultúrneho rámca, lingvistické etnostereotypy a pod. Výskum zasiahne i oblasť prekladov z a do jazykov krajín V4: stratený v jazyku, nájdený v preklade. Predmetom výskumu sú teda jazyky V4 v najširšom význame slova (na úrovni langue i parole), vo všetkých podobách a v najrôznejších komunikačných realizáciách, či situáciách (ústna – písomná, verejná – neverejná, oficiálna – polooficiálna – súkromná, pôvodná – preložená atď.)
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------